Syndróm Developera - Srandy kopec, ale len ak Vám nevadí strata!

Syndróm developera, je jedno z najzávažnejších ochorení, ktoré môžu Vášmu biznisu prísť do cesty. 


Nie je to žiadna banalita, ale seriózne sa bavíme o zhubnom nádore, ktorý môže firmu nielen ochromiť, ale aj pochovať, pokiaľ ju zastihne v čase nestability či nepripravenosti. S ľahšou formou sa môžeme stretávať aj pri inej diagnóze, tj. “prerastený živnostník”.

Tam je to o niečom inom, ale nie je nič neobvyklé, že majitelia, ktorí hrabú do exekutívy, vysokou mierou sú oveľa náchylnejší do toho spadnúť, no má to aj jeden významný benefit. Na rozdiel od fetu či chlastu, je recidíva v tomto smere len výnimočná. 

Prečo? 

Pretože si to človek začne uvedomovať a ak si raz prejde “fuck-upom” tohto typu, zvyčajne ho to stojí hromadu peňazí ak nie rovno firmu a garantujem Vám, že druhý raz si bude dávať veeeľkého majzla, aby sa to neopakovalo.

Za A

Je to častý jav, kedy sa z technika stane founder, ktorý sa stále zameriava na svoju novú hračku a zabúda, že má zodpovednosť aj voči firme, zamestnancom, či iným aspektom podnikania a nejakých klientov má už úplne u prdele, lebo veď čo tam po klientoch, keď sa môže venovať vývoju najdokonalejšieho produktu.

Za B

Zrovna pred nedávnom som sa stretol s dokonalým stelesnením tohto javu a čo čert nechcel… zrovna developer, tak to mám ešte v čerstvej pamäti. Bol to úplne ideálny príklad tohto javu, kedy developer dostal super jednoduchý nápad, ktorý sa dá veľmi rýchlo a veľmi lacno zrealizovať a nie len MVP (minimum viable product), ale seriózny produkt.

Hlava mi to nikdy asi nepoberie ale bol to produkt, ktorý sa dá nakódiť za 30 000€ - a nie že interne, ale za tieto peniaze Vám to nakódi hocijaká agentúra na zakázku. 

Čo bol ale zásadný problém z môjho pohľadu? Čudujte sa či nie, ale peniaze.
Jednoducho na to reálne potrebovali možno 50 000€ aj na development aj na launch a získanie prvých klientov, ale oni nie… 

Oni prišli za investorom, ktorý do nich nasypal z papiera kedy mali len nápad v pre-seed fáze viac ako 300 000€ (radšej nebudem konkretizovať, nech sa v tom niekto nezbadá), získali možnosť si vypiplať svoj produktík, tak načo by robili nejaký obchod, veď na development peniaze majú na x rokov dopredu (boli to dvaja kóderi), tak načo sales. 

A tu sa to proste stalo…

Zabudli pre koho ten produkt robia, resp. zabudli, že existuje nejaký trh a začali ten produkt stavať pre seba. Zdá sa Vám to komické? Aj bolo, najprv som bol tiež v tom, že ich je možné nasmerovať, no veľmi rýchlo som pochopil, že oni nechcú nasmerovať a spravia všetko pre to, aby nemuseli stavať produkt pre klienta, ale pre seba.

Je to pre nich vôbec výhodné? Áno, aj nie…

Výhodné to je, lebo našli blázna, čo do nich nasypal šialené a nezmyselné peniaze (chcel by som vidieť ten “pitch” na základe čoho to získali, neviem si predstaviť ako si obhájili ten objem investície, čo žiadali) a získali tým na pár rokov zamestnanie a stavanie robustnej "vtákoviny", ktorú po nich ale vlastne nikto ani nechce.

Nevýhodné to pre nich je preto, že aj keď teraz dajme tomu, že našli blázna čo ich založil na začiatku, verím, že nájdu ešte jedného, čo im dá druhé kolo, ale tretia sa vživote neudeje a oni ako founderi skončili. 

Dnes už nie je doba ako 2 roky dozadu, keď dostal investíciu každý “s dierou do prdele”.

Dneska už je to náročnejšie a neverím, že oni sú schopní si obhájiť to, prečo pýtajú XYZ, a tak isto track record bude tragický ak doslova prejebali pre-seedové peniaze a predpokladám, že do budúcna logika nebude iná.

Prečo sa vyjadrujem tak expresívne?

Nech robím čo robím, neviem ako to slušnejšie nazvať. Predstavte si firmu, ktorá má 4 - číslom ŠTYROCH klientov, ale má 8 integrácií na rôzne systémy, pritom všetko sa dá elegantne za pár minút vyriešiť exportom, ktorý nič nestojí. 

Ale oni nie! Oni prepálili ťažkú väčšinu rozpočtu na konektoroch, ktoré po nich nikto nechce, ba dokonca keď som sa “CEO” spýtal, aký je rozdiel medzi IMPORTOM a EXCEL IMPORTOM, tak len pokrčil ramenami a absolútne nemal ani len páru o tom, čo tam tie 2 možnosti vlastne znamenajú - a to je “idea-maker” a hlavný vývojár… 

Ja proste neviem ako inak slušne nazvať to, keď niekto vyhodí z okna viac ako štvrť mega (250 000€). Ok dajme tomu 50 000€ bolo reálne uznateľných ako zmysluplne preinvestované, nech nežerem. Ale viac ako 300 000€? WTF!

A takto nejako to dopadá, keď si technickí ľudia dajú dokopy firmu, v ktorej žiaľ často prevláda názor, že sales je zbytočný a že ho netreba “lebo veď máme super produkt” - “to sa bude predávať samo” - NO NEBUDE! 

Marketing ešte ako tak dokážu prekúsnuť, neviem prečo ale sales mi príde, že je medzi developermi najviac nenávidené oddelenie, asi pre ten kontrast introverti vs. extroverti? 

Neviem, sám som introvert a aj napriek tomu dokážem stavať obchodné tímy, predávať a teraz budú developeri čučať, ale s trochou snahy prečítam aj PHP-čko a čo to napíšem aj v HTML či CSS (len aby si nemysleli, že salesáci sú z princípu úplný trotli, ktorí nedokážu pochopiť to, čo devs. robia).

Founderi z rád developerov by si mali v prvom rade uvedomiť, že síce postavia super produkt za prvé peniaze, ale ďalšie investičné kolá sa odvíjajú od trakcie (track-record) ktorú firma má, a pokiaľ sa budú venovať len produktu a úplne sa vykašlú na sales, tak žiadna trakcia nebude a o ďalších investičných kolách sa im môže len snívať, pretože bez výsledkov už nebudú žiadne ďalšie investičné kolá. 

To, že muklujú “jako barevní” na produkte je pekné, ale pokiaľ nie sú klienti čo by danú snahu ocenili, tak investori sa o vás rozhodne trhať nebudú.


Bavíme sa samozrejme o startupoch. Rodinných firiem atď. sa to logicky netýka, tam chápu, že si treba na chleba zarobiť lebo peniaze nepadajú z Venture Kapitálového neba (a ani sa neoberajú na stromoch v záhradách Angel Investorov).

Toto je už verím že len “hudba minulosti”, ja som asi nikdy úplne nepochopil logiku Venture Kapitálu, keďže prvé na čo som vždy pozeral bolo ako spraviť z jedného eura päť euro a keď som to nevedel spraviť obratom, tak som šiel robiť niečo iné, ale uvedomujem si, že si isté segmenty žiadajú väčšiu trpezlivosť, tj. Investívie vo fáze R&D (research & development).

Čo už mi je ale menej sympatické je keď vidím, že sa investičné kolá navyšujú, spenduje sa viac a viac, páli sa viac a viac a moment kedy to má generovať príjem a neprehlbovať stratu je v nedohľadne. 

Nechcem menovať, ale máme aj na Slovensku takzvané “success-stories” kedy sa spálilo šialené množstvo peňazí a finálny exit zďaleka nepokryl straty optimistických investorov v prvých fázach. Jasné, ono sa to vždy nakoniec nejako predá, ale otázka je či konečná hodnota je dostatočne veľká a či cena za rast nie je príliš vysoká ako pri nemenovanom projekte. 

Je super mať mega veľkú firmu, no pokiaľ ju postaviť je 10x tak drahé ako čo je schopná zarobiť v najbližších 10 rokoch, je niečo zle.


Ale ako som vravel, verím nádej pre svet, a to ako v Biznise tak aj napríklad v hypotékach. Pomaličky začínajú rásť úrokové sadzby, peniaze nie sú zadarmo ako boli donedávna a verím, že toto je cesta, ktorá dokáže vyčistiť biznisové prostredie od odpadu bez reálnej trhovej hodnoty a bude sa viac investovať do ekonomicky činných projektov. 

Veď nech sa investuje aj do extrémne nákladného R&D, ale preboha aspoň tam kde je to ozaj treba a kde to dáva zmysel a nie do desiatok “bazošov” kedy každý mesiac príde niekto z nápadom na marketplace na jednu kategóriu a už je z toho startup lebo niekomu chýba “pure-raw-eko-bio-vegan niche bistro.sk”.

To nie je príležitosť ale ekonomický nezmysel, ktorého jediným cieľom je, aby sa ďalší kaviarenský povaľač mohol nazývať startupista.

Ale inak komické prirovnanie, keďže tento článok píšem na terase v kaviarni pri treťom pive, ale hold som podnikateľ, nie spisovateľ a vôľu sa premôcť a napísať článok musím hľadať aj na menej zvyčajných miestach. 😁🧐🍻

A to som ešte na jedno oko polo-slepý asi týždeň, ale tak ako…. Bez práce niesu koláče, vraj budem mať oko mimo ešte aspoň 2-3 týždne, ale samé sa to nenapíše 😁

Chápem tomu, že technologické firmy zakladajú technologicky orientovaní ľudia, no základ kvalitnej a škálovateľnej firmy je, aby si zakladatelia uvedomili kde začínajú a končia hranice ich chápania, skúseností a znalostí. 

Nikto neberie technológom ich produkty, ale ak má firma dlhodobo fungovať a prosperovať, potrebuje aj iných ľudí a treba sa proste zmieriť s tým, že len s produktom dieru do sveta nikto nikdy nespraví (kto mi neverí nech sa spýta Steva Jobsa, ten mi dá isto za pravdu). A hlavne… Aj produkt treba prispôsobiť tomu, čo po nás chce trh.

Takže… čo si z toho zobrať?

Za A 

Spravte len MVP a následne stavajte to, čo chcú Vaši klienti. Je to rýchlejšie, lacnejšie, zostane Vám väčší kus firmy než budete kompletne exitovať a budete mať trakciu, tj. Investori radšej dávajú peniaze do efektívnych startupov než do super technologických fičúr o ktoré ale nikto na reálnom trhu nestojí.

Za B
Treba si jasne definovať čo zvládam, a čo už nie, spraviť si vo firme niečo ako “micro-board” a nerozhodovať sa čisto autokraticky ak si uvedomujete, že ste technológ, ale veľmi by som dal aj na ľudí z marketingu, obchodu, HR či iných ľudí, ktorí vedia to čo vy nie a je to dôležité pre firmu ako takú. 

Alebo inak, ak už neveríte zamestnancom do takej miery, tak s tým otravujte investora.

Ja keď som plánoval komu budem predávať služby Expanduj.eu tak tiež som mal predstavu, že to budú startupisti a chcel som im to predávať cez investičné fondy, a dnes? 


Ešte len launchujeme, a ja už viem že tadiaľ cesta nevedie, pretože som za A dostal feedback od korporátov čo chcú, a za B som dostal feedback od startupov a od fondov že o to nestoja vôbec, a skončil som u toho, že moja top cieľovka je SMB (small & medium businesses) a rodinné firmy v istej veľkosti, ktoré potrebujú reštrukturalizovať sales, chcú expandovať a pod. 

Jednoducho som pre startupy príliš drahý, fondy im to odmietajú tlačiť z hora a korporáty chcú consulting & mentoring takže jediný kto z toho vypadáva ako potenciálne zaujímavý klient je zabehnutá firma ktorá si môže dovoliť takúto srandu a ešte stále je ju kam posúvať.

Ja si uvedomujem že v tomto smere mám trošku vyhrotené názory a že svet môže nejako fungovať aj bez toho aby som to chápal, ale som si istý že sa v tomto mojom výleve nachádza aj kus pravdy ktorý si často neuvedomujú nielen startupisti, ale ani fondy.

A teraz ruku na srdce, koľko máme v strednej európe či celkovo na svete VC fondov ktoré pália vlastné peniaze? Minimum, v ťažkej väčšine tie findy sú zložené od rôznych privátnych či inštitucionálnych investorov a manažujú ich portfólio manažéri ktorí v tom majú len minimum vlastných financií a v ťažkej väčšine “rozhadzujú” cudzí kapitál. 

Ono ani zo strany VC's to neni až také ružové, a je to tak trochu “fail” že nedokážu nasmerovať žiadateľov o kapitál, pretože vo veľkej časti zamestnanaci VC fondov sami nepodnikali a chýba im taký ten podnikateľský skill.

Ako pozitívny príklad môžem ale uviesť napríklad Seed Starter Českej Sporiteľne pod vedením Jiri Skopovy, je to inštitucionálny VC investor kde si uvedomujú kam až siaha ich skill a vedia, že nedokážu interne pomôcť startupistom, tak sa proste dali dokopy s Unicorn Attacks. 

Konzultantskou spoločnosťou, ktorej konzultanti už X krát boli u toho ako sa stavá a škáluje globálny startup a zariadili, že aj keď je firma stratená tak je zo strany investora vždy po ruke kompetentný človek, ktorý vie čo a ako a dokáže firmu v danej fáze nasmerovať.

Zažil som to z prvej ruky keďže som celkom intenzívne spolupracoval s Petrom Sobotkom na jednom projekte a je to úplne o niečom inom keď do firmy prídu ľudia, ktorí dokážu na tabuľu namaľovať cestu z bodu A do bodu B a následne zabezpečiť jej exekúciu, ako keď majitelia robia všetko (vrátane vecí, o ktorých žiaľ nič moc nevedia ale urputne trvajú na svojom lebo ego nepustí) a ono sa to nejako stále nehýbe správnym smerom, resp.sa to hýbe ale úplne inde než by majitelia aj investori chceli.

Verím ale, že s “drahšími peniazmi” do startupov začne prúdiť aj viac zdravého rozumu zo strany investorov, ktorí prestanú startupistov tlačiť do toho, aby pálili čo najviac peňazí s vidinou maximalizácie rastu. 

Toto môže fungovať pri firmách kde manažment vie čo a ako a už len tlačia objem správnym smerom, ale pokiaľ je firma vo fáze A/B testingu a hľadania samej seba, posledné čo by mal investor chcieť je rozhadzovať peniaze bez rozmyslu na pravo, na ľavo. 

Na to majú startupy ešte čas, predpísané budgety na marketing a pod. zatiaľ prenechajme korporátom, tí si to už môžu dovoliť, ale určite to nie je vhodná stratégia pre startupy.

Autor: Peter Stanek | Owner & Commercial Director